(Ne)americký sen

Autor: Lucia Klincová | 4.7.2013 o 4:34 | (upravené 4.7.2013 o 5:33) Karma článku: 8,08 | Prečítané:  1087x

Presne pred mesiacom som prvý raz klopkala opätkami po washingtonských uliciach a naivne si myslela, že tu z môjho intelektu všetci padnú na zadok. Hádate správne, nepadli. Moji blizki vedia, že som voči Spojeným štátom a najmä ich politike bola vždy dosť kritická a viezla sa na vlne populárneho "anti-amerikanizmu". Úprimne a pokorne ale musím uznať, že sa (v niektorých veciach) ešte máme čo učiť.

Do DC som sa dostala na základe programu The Fund for American Studies. Chodím do školy na George Mason University a zároveň stážujem v Institute for World Politics. Pre tých, čo si myslia, že si užívam dovolenku, tak to (bohužiaľ) nie. Stáž od 9-tej do 3-tej a celé poobedie (niekedy až do desiatej) v škole. Večer padám mŕtva do postele a akýkoľvek náznak úsmevu svojej optimistickej spolubývajúcej chápem ako provokáciu.

Napriek tomu každé ráno vstávam s pocitom, že sa mi splnil sen. Neželala som si byť v DC, dokonca ani v Amerike. Chcela som len, aby som sa zase dostala zo svojej komfortnej zóny, posunula svoje hranice a zažila svoje osobné profesionálne dobrodružstvo. Keď som sa do tohoto programu dostala, vypočula som si jednu trpkú poznámku o tom, ako musela byť komisia podplatená a výsledky rozhodnuté už vopred. S čistým svedomím môžem tvrdiť, že to tak nebolo. Som tu proste preto, lebo som chcela a spravila som pre to všetko. Na náhody a šťastie neverím.

 

Čo som za ten mesiac stihla?

-bývať s Vietnamkou, černoškou z Californie a mormónkou z Utahu (predstavte si niečo ako reklamu na Benetton alebo zasadnutie v OSN)

-briefing vo Federal Reserve

-stretnúť slečny Obamové

-byť svedkom zásnub na Linkolnovom memoriáli

-ochutnať čínu v Chinatowne

-odfotiť sa pred Bielym domom

-omylom spustiť protipožiarny alarm

-nasadnúť na zlé metro (asi tak 87krát)

-pripravovať Miss DC na Miss America

-nelegálne si zaplávať v hotelovom bazéne

-stráviť milión hodín na Skype

-ísť do Mont Vernon, kde žil George Washington (a zase raz tam spustiť alarm)

-navštíviť 4D kino so snehom a hmlou

-stáť tam, kde Forrest Gump

-zažiť snáď najhoršie podnebie, aké existuje- hlavne ľudia s kučeravými vlasmi by ma pochopili

-byť pozvaná na obed so slovenským veľvyslancom

-baliť jedlo pre bezdomovcov...

 

Je tu pár vecí, čo ma prekvapili, ale nejako stále neviem zistiť, či v dobrom alebo v zlom. Napríklad, že zelený panáčik na semafore je biely. Autá sú obrovské a v každom je len jeden človek. MHD stojí asi milión eur na deň. Ľudia nosia tenisky ku kostýmom. Cudzinci sa vám na ulici len tak prihovoria, pochvália oblečenie alebo poprajú pekný deň. Všetci sa zaujímajú o politiku. Každý má na dome (oblečení, peňaženke, taške, topánkach, plavkách..) vlajku. Všetci poznajú Prahu. V metre stretnete najbizarnejšie individuá. Nie sú tu skoro žiadni starí ľudia. Je tu asi najviac veveričiek na svete. Slovo obezita tu má úplne inú definíciu. A hlavne- každý sa usmieva!

 

Zajtra je 4.júla a oslavy nezávislosti. Keď sa ma spolužiaci dnes pýtali, či máme na Slovensku nejaký podobný deň, kedy oslavujeme svoju krajinu, tak som musela povedať, že nie. Prečo to tak je?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?